Obec Kamenná Poruba

1402  Prupka, Kruppa, Porupka
1410  Poropka
1458  Porepka
1471  Porropka
1499  Porwbka
1550  Prwpka
1635, 1786  Porubka
1808,1831  Kamenna Poruba
1904  Kővágó

Svoj názov získala obec pravdepodobne podľa toho, že zárodky obce vznikali na území po vyrúbanom lese, ktorý tu existoval pred 14. storočím. Takéto pomenovanie sídliska- obce bolo typické pre takýto druh dedín. Mala slovenský pôvod, lebo ju postavili slovenskí usadlíci. Pri tomto tvrdení vychádzame z pôvodného názvu obce Porubka, ktorý sa jeho uvádzaním v rôznych dokumentoch a listinách v latinskej, nemeckej alebo maďarskej podobe často komolil. V maďarskom jazyku pomenovanie získalo príponu „vagas", vo význame osada. V 19. storočí sa jej názov objavil v znení „Kőporuba" alebo „Kővagas" (v slovenskom preklade Kamenná Poruba). Toto nové pomenovanie obec získala pravdepodobne na rozlíšenie od iných obcí podobného názvu (so základom Poruba vo svojom názve) v okolí.

Predstavitelia obce

Známi richtári, starostovia, komisári do r. 1945

Jozef Pačuta - Jusko
Ján Tkáč
Ján Perejda
Juraj Serafín

Predsedovia MNV po r. 1945:

Michal Bartko
Vasiľ Choma
Michal Vasilišin
Juraj Beňo
Juraj Janoško
Andrej Tkáč
Jozef Derevjanik
Ján Hreha (1976 – 1981)
Juraj Bartko (1981– 1992)

Starostovia po r. 1992:

1. Juraj Bartko (1992 – 1994)
2. Jozef Bočko (1994 – 2006)
3. Dušan Baranský (2006 –2014)
4. Jozef Gaďo ( 2014-2016)
5. Zdenko Gaďo (2016 - 2018)- zástupca starostu obce
6. Zdenko Gaďo (2018- 2022)
7. Mgr. Miroslav Janoško (2022- dodnes)

   ---

    

V 90. rokoch 20. storočia sa vedenie obce rozhodlo pre používanie obecného erbu. O pomoc pri jeho tvorbe požiadali bratislavskú firmu Signum. Jej vedenie poverilo profesora Jozefa Nováka – dlhoročného bádateľa v oblasti erbových symbolov, aby vyhľadal historické podklady pre vyhotovenie erbu. Podľa jeho predloženej historickej expertízy sa predpokladá, že v obci mohla už na prelome 16. a 17. storočia vzniknúť samostatná organizovaná správa s vlastnou administratívnou činnosťou. Jemu sa však podarilo objaviť iba odtlačok obecného pečatidla z prvej polovice 19. storočia so symbolikou bežiaceho zajaca. Kruhopis na pečatidle znie: „PORUBA HELYSÉGE PETSÉTYE" (Poruba obecná pečať). Tento odtlačok pečate bol objavený na dokumentoch spojených s katastrálnou mapou obce z roku 1866, uložených v Ústrednom archíve geodézie a kartografie v Bratislave. V súvislosti s vyobrazeným symbolom zajaca vysvetľuje aj fakt, že v blízkosti obce bol v minulosti dostatok lesov s množstvom zveriny, ktorá však v dôsledku ťažby z tohto územia vymizla. Predpokladá sa, že spomínaný symbol mohol byť užívaný na pečatidle v priebehu celého 19. storočia a možno aj skôr.
starepecatidlo
Odtlačok nápisového pečatidla obce z roku 1904

Začiatkom 20. storočia sa v Uhorsku, teda aj na Zemplíne, zjednocovala symbolika obecných pečatidiel. Kamenná Poruba, pravde­podobne z finančných dôvodov, začala od roku 1904 používať nové nápisové pečatidlo, teda bez symbolov. Toto pečatidlo bolo vyrobené v dielni maďarského typografa Ignáca Felsenfeldiho v Budapešti. Malo okrúhly tvar priemeru 33 mm. V kruhopise pečatidla bol text: „ZEMPLÉN VÁRMEGYE + 1904 +“, v jeho strede bol dvojriadkový nápis „KÖVÁGÓ / KÖZSÉG“ (Zemplínska župa + 1904 + obec Kamenná Poruba). Pečatidlo sa dodnes zachovalo v zbierkach Šarišského múzea v Bardejove pod signatúrou H-10 536.
pecatidlo
Odtlačok súčasného pečatidla obce s erbom

Po vzniku prvej Československej republiky užívala obec nápisové pečatidlo s kruhopi­som: „XX. ŽUPA KOŠICKÁ - OKRES VRANOV“ – a v strede trojriadkový nápis „OBEC PORU­BA KAMENNÁ“. Toto pečatidlo bolo používané pravdepodobne do roku 1939. Vzhľadom k tomu, že sa doteraz nenašiel iný pôvodný pečatný symbol vhodný ako podklad pre obecný erb, profesor J. Novák navrhol erb vychádzajúci zo symboliky pečatidla z prvej polovice 19. storočia. Mal teda podobu: v modrom štíte po zelenej pažiti bežiaci strieborný zajac. Takto ho prijalo obecné zastupiteľstvo a aj Heraldická komisia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ktorá ho v Heraldickom registri zaevidovala pod číslom K 24/93. Obecná vlajka pozostáva zo štyroch pozdĺžnych pruhov vo farbách modrej (2/8), striebornej (2/8), modrej (2/8) a zelenej (2/8). Vlajka má pomer strán 2:3 a je ukončená tromi cípmi t.j. dvomi zástrihmi siahajúcimi do tretiny jej listu.
Zemepánski vlastníci obce

Medzi prvých vlastníkov obce Kamenná Poruba zaradzujeme magnátsky rod Rozgoniovcov, vlastníkov panstva Čičava. Po nich sa po roku 1519 rodinnými väzbami dostala obec do vlastníctva Bátoriovcov. V roku1520 sa k vlastníkom priradil Žigmund Sztrithey. Na základe súpisu z ro­ku 1598 sa medzi jej majiteľmi objavujú mená – Mikuláš Siksai (Szikszay), Ján Egry, Ján Gombkötö, Matej Lantos a súrodenci Gašpar, Štefan a František Peteovci (Pethö). Z väčšej časti patrili majitelia obce k zemanom. V 18. storočí medzi zemepánov patrili Šóšovci, Maťašovskí, Besterciovci (Besterczy), gróf Bekert. Podľa údajov publikovaných geografom Elekom Fenyesom v polovici 19. storočia Kamennú Porubu vlastnila Agnesa Leuchová, rod. Šóšová (Soós), a svoje podiely tu mali rodiny Revických, Besterciových a Hlavatých. Na prelome 19. a 20. storočia nemalú časť majetkov v obcí vlastnil Karol Scheffner.

Rozgoniovci (Rozgonyi)

Tento šľachtický rod získal svoje pomenovanie podľa rodového sídla Rozhanoviec v Abovskej župe. Najstarším listinne doloženým pred­staviteľom spomínaného rodu bol Rajnold, župan Sabolčskej stolice. Za vojenské zásluhy získal v roku 1270 od panovníka Štefana V. donácie na majetky v Sabolčskej, Abovskej a Zemplínskej stolici. Členovia tohto rodu vynikali ako hodnostári v stoličnej aj centrálnej správe Uhorska, hlavne v 15. storočí a tak postupne nadobúdali majetky. Rod vymrel Štefanom a v roku 1523 získal časť jeho majetkov – panstvá Čičava, Vranov a Skrabské – jeho zať Andrej Bátori. Majiteľom Kamennej Poruby už v roku 1402 bol Ladislav Rozgoni a neskôr jeho potomkovia až do začiatku 16. storočia.

Bátoriovci (Báthory)

Šľachtický rod, ktorý sa odčlenil z rodu Abovcov a jeho najstarším členom sa stal Briccius. V Sabolčskej župe tento šľachtic získal medzi iným aj majetok Báthor. V 16. a 17. storočí vlastnil spomínaný rod via­ceré majetky aj v Zemplínskej župe. Sobášom Kataríny Rozgoniovej s Andrejom Bátorim, szatmárskym županom, taverníkom Ferdinanda L, získal menovaný pôvodne rozgoniovské majetky prináležiace pod panstvá Čičava, Vranov a Skrabské. Kedže aj Kamenná Poruba bola súčasťou panstva Vranov, patrila Bátoriovcom od 16. storočia.

Šóšovci (Soós)

Rod pochádzal zo Solivaru pri Prešove. Na území Zemplínskej župy však vlastnil viaceré majetky už v 16. storočí – napr. Sačurov. V Šarišskej župe v priebehu 16. a 17. storočia mali majetkové podiely v Hanušovciach nad Topľou a vo viacerých okolitých obciach. Medzi majiteľmi Kamennej Poruby sa Šóšovci nachádzajú v 18. a 19. storočí (Agnesa Leuchová rod. Šóšová).

Peteovci (Pethö)

Patrili v Uhorsku k popredným šľachtickým rodom. Svoj pôvod mali v Slavónsku. Príslušníci rodu zastávali rôzne vysoké funkcie a majetky mali vo viacerých stoliciach krajiny. Ján Pete v roku 1567 odkúpil maje­tok bývalého stropkovského panstva po Peréniovcoch so súhlasom uhorského kráľa Maximiliána II. Na základe výsledkov prvého súpisu domov v Uhorsku roku 1598 sa dozvedáme, že medzi majiteľmi Kamennej Poruby boli bratia Gašpar, František a Štefan Peteovci.